Počasie

<<
>>
dnes, utorok 16. 10. 2018
17 °C 1 °C
polojasno, južný vánok
vietorJ, 1.32m/s
tlak945.76hPa
vlhkosť41%

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Stravovacie služby

.

.

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Navigácia

Obsah

Folklór

Ľudový kroj

Kroj, takmer už len historický ľudový odev obyvateľov Liptovských Revúc je veľmi podobný viac popularizovanému kroju obyvateľov Liptovskej Lúžnej. To isté je možné uviesť aj o kroji z Liptovskej Osady. Nezabudnuteľným sa tento odev stal aj ako kostým protagonistov národnej opery národného umelca Eugena Suchoňa - Krútňava.

Charakteristika mužského kroja

mužský folklorMužský kroj Biela košeľa z domáceho plátna so širokými rukávmi, s výzdobou na nízkom stojatom golieriku, okolo rozstrihu a na okraji rukávov, plátené biele gate, súkenné biele nohavice (portki) so šnurovaním červenou a zelenou vlnenou šnúrou okolo jedného alebo dvoch rázporkov, výšivkou zdobený kožúšok z bielej barančiny, niže pása siahajúca vesta (brusliak) z bieleho tenšieho súkna, vpredu zdobená lemovaním z červeného súkna a červeno-zeleným vlneným šnurovaním, zápästky pletené na klátiku alebo na ihliciach z prírodnej vlny. V zime sa nosil trojštvrťový kabát kimonového strihu z tmavého domáceho súkna (huňa), ktorý bol zopnutý pod hrdlom kovovou sponou, opásaný je pláteným pásom, trojštvrťový biely baraní kožuch, novší typ - krátky kabátik z domáceho súkna so všívanými rukávmi a fazónou (huňa), ktorý sa zapínal na 2 rady gombíkov. Obuv : krpce, do ktorých sa v zime dávali pletené vlnené pančuchy s čierno- bielym vypletaným vzorom na sáre, nosili tiež po členky siahajúce kožené topánky (jančiarky) a čižmy. Na hlave nosili dávnejšie klobúky so širokou strechou alebo baranice. Neskôr nosili mestské klobúky. Muži nosili v tradičnom odeve romboidné spinky na košeliach, pravdepodobne miestnej výroby.

Ženský kroj

Ženský krojSpodník (spodnica) z ľanového plátna, oplecko s predným a zadným dielom všitým do goliera mal dlhé rukávy prišité ku golieru pomocou prieramku, golier, manžety rukávov a ich horná časť všitá, okružie pod golierom je z paličkovanej čipky alebo háčkované (partičky), vrchná sukňa (fertucha) zošitá so živôtikom, plátená biela sukňa skladaná (na rance), živôtik súkenný, zdobený bortňami, sviatočná sukňa zelená súkenná, zástera dvojpolová z modrotlače s veľkým kvetinovým vzorom (alebo pravidelnými geometrickými tvarmi), sviatočná bola biela, sukňa i zástera siahali vyše členkov. Pás z červenočierneho alebo čiernozeleného súkna bol niekedy vyšívaný. V zime sa obliekali rovné textílie, štvorcový obrus, obdľžnikové prestieradlo, čierny pletený obrus so strapcami ako prikrývka hlavy, plátený biely kabátik (kabaňa) kimonového strihu, novší bol priliehavý kabátik z diftínu s vyšívanými rukávmi, hnedý súkenný alebo trojštrvťový biely, neskôr hnedý baraní kožuch. Obuv: krpce, súkenné biele krpce, pletené papuče podšité súknom, alebo čižmy z remeňa. Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, vydaté ženy si obkrúcali dva pramene vlasov na poloblúkovitú podložku z drôtu obalenú plátnom, konce oblúkov boli zahnuté (na rohy). Na účes sa nasadil plátenný čepiec, kápka, skladajúci sa z čelenky s čipkou (partičkami) a z dienka. Na čepiec si viazali veľké biele štvorcové šatky.

Ľudová výšivka

Ľudová výšivkaCharakteristickou výšivkou bol plochý steh podľa predkreslenia, vypľňajúci veľké rastlinné ornamenty, zaplňajúci celé plochy určené na výzdobu. Pôvodným materiálom bola vlna, neskôr bavlna červených odtieňov, prípadne zelená (na smútok). Čipky pôvodne červené paličkované, neskôr háčikované, našívané na okružie oplecka, na manžety rukávov a na čelenku čepca.Výšivky na užitkovom textile a odevoch, ktoré sa v čase tvorby považovali za estetický prvok majú v súčasnosti pomerne vysokú umeleckú hodnotu. Textíle sa zhotovovali domácou výrobou. Ďaľším výrobkom boli cirkevné prikrývky s rôznymi ornamentálnymi a symbolickými biblickými výšivkami. Priadza bola bavlnená, (najviac červená), vyšívalo sa do rámu na predkreslený vzor. Estetická výšivka sa vyvinula neskôr - najskôr to boli obšívky okrajov a švíkov hrubou niťou s použitím techniky výšivky v počítanej niti (pravidelné odčítavanie nití podkladu), stehy spojovacie (dva kusy látky), vyšívalo sa na švíkoch, čepcoch, plachtách, obrusoch..., ukončujúci steh proti rusaniu, obdieraniu, na okrajoch , upevňujúce stehy, ... Druhy výšiviek - geometrický ornament - kosoštvorcový základ "na kolesá" ... a ďaľšie. Špecifikum pre Liptovské Revúce bola šitá čipka alebo gatrová výšivka - garatová ruža. Na plátne bol vyrezaný okrúhly alebo hranatý otvor 1,5-3 cm, ktorého okraj bol obšitý bielou obnitkou. Do otvoru sa všíval pomocou vtiahnutých nití vzor smykovacím alebo predným stehom.

Revúcke ženy pri tkaní a vyšívaní.Revúcke ženy pri tkaní a vyšívaní Z regiónu dolného Liptova (Liptovské Revúce, -Lúžna, -Osada) sa vo fondoch a zbierkach múzeí SR zachovalo ca. 5000 rôznych predkreslených červenkastých výšiviek. Medzi nimi sa nenájdu dve rovnaké. Ornamenty sú zoskupené v nakreslených motívoch a ich kombinácii. Nespočetným odkresľovaním aj jedného vzoru sa výsledný motív zmenil vďaka dostupnej vyšívacej priadzi, obrazotvornosti, dôvtipu a zručnosti vyšívačky. Liptovské Revúce sa najväčšsmi pridržiavali geometrizujúcich prvkov a to aj po II. svetovej vojne. V súčasnosti táto tradícia ožíva - najmä pri renovácii výšiviek krojov na ozdobných vankúšoch ale i odeve, ktorý nosia najmä ženy pri sviatočných cirkevných podujatiach.Opísané výšivky majú veľký význam predovšetkým z pohľadu na estetické cítenie a umeleckú tvorivosť prostého ľudu.

Ľudové bývanie

Ľudové bývanieDomová zástavba sa v Liptovských Revúcach sústreďuje pozdľž hradskej a riečky Revúce. Ešte v 1.polovici 20. storočia boli domy prevažne zrubové. Známe sú aj dvojdomy a štvordomy so spoločným pitvorom. Škárovanie medzi zrubmi-brvnami je zdôrznené vápnom. Hospodárske stavby (maštale pre dobytok, hydinu, humno, sýpka, dreváreň, hnojisko, záchod...) sú voľne rozmiestnené vo dvoroch. Najdôležitejšiu úlohu v obytnom domci mala izba, v nej sa koncentroval rodinný život. V zime to bola jediná vykurovaná miestnosť. Štandardným vybavením bola rohová kopulovitá (glazúrovaná do zelena) pec oddeľujúca izbu a pitvor, odkiaľ sa aj kúrilo. Okolo pece bola drevená rohová lavica využívaná aj pri stolovaní. Nad pecou bola upevnená po dľžke izby žrď na vešanie šatstva, prehodenie perín. V protiľahlom rohu oproti peci bol stôl s rohovými lavicami a kultovým kútom so zavesenou skrinkou na náboženské knihy a písomnosti, malou kaplnkou na sošku svätca. Celá výzdoba kúta závisela práve od náboženského vyznania obyvateľov domu. Nad oknami bol rám s policou na vešanie tanierov a krčiažkov. Postele (dve-tri) boli umiestnené pozdľž bočných stien. Interiér bol doplnený lavicami, stolcami. Lavice sa prikladali k posteliam kvôli rozšíreniu miesta na spanie. Rodiny s malými deťmi držali v izbe aj kolísku alebo zasúvaciu postieľku.Toto zariadenie z konca 19. storočia sa postupom času začiatkom 20. storočia menilo - prestavovalo. Rozsiahla kopulovitá pec sa prerábala na menšiu "šifonierku" čím sa zväčšil obytný priestor. Zmenilo sa i vybavenie nábytkom, jeho rozmiestnenie. Základom zostal stôl, ale presunul sa z rohu do stredu čelnej steny pod okno. Majstri stolári začali vyrábať celé nábytkové komplety zamerané podľa jednotlivých funkcií a majetnosti obyvateľov toho ktorého domu. Pribudol zásuvkový bielizník, stoličky, spálňový komplet s posteľami vedľa seba, kanapo pod oknom, a reprezentačný kus nábytku - kredenec ("poharčiak"). Pitvor bol vstupnou a komunikačnou časťou - prechodom do ostatných častí domu. Bolo v ňom ohnisko na pečenie chleba, lavička s nádobami na vodu, ktorá sa čerpala zo studne na dvore. V pitvore boli i schody do podstrešnej časti - pôjdu, klát na rúbanie triesok. Priestor na ukladanie dreva bol pod schodami. Na stenách visel drevený riad, korýtka, vahančeky, lopáre, na podlahe stála truhla-štok na potraviny. Pitvor slúžil neraz i na priechod hydiny do podstešia. Neskôr sa z pitvora stala kuchyňa (dym sa už odvádzal komínom), alebo sa rozdelil na dve časti- pitvor a kuchyňu s pracovným stolom pri sporáku - táflikom. Komora bola odkladacím priestorom, kde boli jamy na zemiaky, sud s kapustou, štok na potraviny, háky s údeným mäsom a slaninou. V izbennej komore mali miesto truhly so šatstvom, výbava dievky-nevesty. Na typ bývania mala najväčší vplyv majetková diferenciácia. Nábytok sa zhotovoval u majstrov, chudobní si ho zhotovovali priebežne sami alebo u domácich naturalistov. Na dolnom - chudobnejšom Liptove pretrval archaickejší spôsob bývania až do polovice 20.storočia. Zaujímavým boli v tom čase a dodnes zostali v spomienkach rozprávania a zážitky murárov z ciest po svete - o bývaní, jeho najnovších vymoženostiach, spôsobe života a jeho kultúre vo veľkých mestách akými boli vtedy (a dodnes zostali) Pešť, Prešporok, Viedňa, Soľnohrad, Linec...

Ľudové zvyky

Sú späté predovšetkým s tradičnými etapami ľudského života a jeho bytia v jednotlivých obdobiach roka.
Cirkevný rok a jeho sviatky,
Vianočné a novoročné tradície (živý Betlehem, koleda),
Hromnice, fragment z Nového zákona - Obetovanie Pána,
Fašiangy, fašiangová zábava, bursa,
Veľkonočná vigília, Veľkonočná oblievačka,
Vysluhovanie a slávenie sviatostí - krštenie, prvé sväté prijímanie, birmovka, svadobné tradície, pohreb,
Významné a pamätné dni, Jubileá,
Salašnícke (valašské a pastierske tradície), práce na poli - kosenie a hrabanie sena, varenie halušiek, tradičné jedlá,
Dobové zariadenie izieb v ubytovacích zariadeniach.