Počasie

<<
>>
dnes, streda 18. 7. 2018
17 °C 13 °C
silný dážď, severný vánok
vietorS, 1.26m/s
tlak932.97hPa
vlhkosť100%
zrážky29.69mm

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Stravovacie služby

.

.

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Navigácia

Obsah

Farnosť Liptovských Revúc

Dejiny farnosti

Cirkev má svoju božskú i ľudskú stránku a o tej stránke tvorenej ľuďmi budú nasledovné riadky.

Naša farnosť má aj svoju oficiálnu stránku, na ktorej nájdete bližšie informácie. http://www.liptovskerevuce.fara.sk

 

Zemepisné údaje

Liptovské Revúce dostali svoje meno iste od potoka, ktorý prudko tiekol dolinou a hučal - reval. Liptovské Revúce ležia na dotyku Nízkych Tatier a Veľkej Fatry v pramennej oblasti potoka Revúca. Liptovské Revúce zahŕňajú v sebe tri časti - Vyšnú, Strednú, Nižnú.

Prvá písomná zmienka je z roku 1233. Ako obec patrí medzi najstaršie liptovské usadlosti. Táto zmienka sa viaže k menu uhorského kráľa Ondreja II., ktorý v roku 1233 daroval Hundkontovi tri poplužia zeme, z toho aj názov (Terra Reucha) za mnohé služby preukázané kráľovi. Hundkont bol zakladateľom zemianskeho rodu Kubínich a Meškovcov. Títo zemani pobudli v Revúcej sotva 100 rokov - lebo roku 1325 magister Donč - župan z veľkej zvolenskej župy, do ktorej patril Liptov, Turiec a Orava vymenil potomkov Hundkonta z územia Revúc a presídlil ich do Vyšného Kubína, ktorý dovtedy patril jemu. Týmto odsťahovaním Hundkontových potomkov Revúca ako hospodárska obec zanikla. Avšak zostali tu baníci, pretože už v rokoch 1250 - 1270 sa tu vytvorila aj uhliarska a hutnícka osada, ktorá spracovávala medenú rudu vyťaženú doma, ale aj zo Španej doliny. Toto bola zrejme aj príčina výmeny - pretože kráľ chcel mať dôchodky z tamojších ložísk medi. Táto banícka osada zaniká po roku 1560, ale už začiatkom 17.storočia dochádza k novému osídleniu. Na hornom toku potoka Revúca bola založená osada Hričkov. V roku 1671 je doložený Malý a Veľký Hričkov. Neskôr sa názov Revúce preniesol na oba Hričkovy i ostatné osídlenie pozdĺž potoka. Tu niekedy sa začína užívať názov Tri Revúce. Prví obyvatelia Revúc cirkevne patrili do Ružomberka (ostrihomské arcibiskupstvo), kde si už okolo roku 1250 kráľovskí baníci postavili kostol sv. Ladislava (hoci samotné mesto bolo založené až v roku 1314). Riadna mestská fara v Ružomberku bola roku 1318. Prvý známy ružomberský farár je Mikuláš - s ktorým pravdepodobne prišli do styku aj Revúčania pri konaní svojich náboženských úkonov. Okrem baníctva sa obyvateľstvo zaoberalo lovom a chovom lesnej zveri. Koncom 16. a na začiatku 17. storočia sa na hornom toku potoka Revúca usadili rumunskí Valasi.