Dejiny farnosti

Dejiny farnosti Liptovské Revúce od roku 1787

7. Augusta 1787 sa Liptovské Revúce spolu s Lúžnou cirkevne osamostatnili od Liptovskej Osady. Prvým administrátorom novovytvorenej farnosti bol P. Anton Janík OFM - pravdepodobne z Okoličného. Prvým invenstovaným farárom sa stal roku 1789 Anton Tobiáš Nedeczey, ktorý bol aj iniciátorom otvorenia školy (predtým pôsobil v Ružomberku okolo roku 1760). Do roku 1819 slúžil Revúčanom drevený kostolík (oratórium) postavený roku 1692. Základný kameň nového murovaného kostola bol posvätený a položený 26.mája 1802 na vigíliu Nanebovstúpenia Pána. Stavba trvala 17 rokov. Dostavaný bol teda roku 1819. Požehnaný bol 1.augusta a zasvätený Očisťovaniu Panny Márie (Obetovanie Pána). Počas stavby sa vystriedali kňazi: Jozef Dvorčák - iniciátor stavby, Ján Lazár, Štefan Tóth, Matej Nemessányi a Jozef Mojš. Starý drevený kostolík bol zbúraný v októbri roku 1819. V roku 1821 sa veriaci spolu s kňazom Jozefom Mojšom dali do stavby murovanej fary pri kostole. Dovtedy slúžila ako fara drevená chalupa Ondreja Močiľana (asi 8 minút chôdze od kostola “za vodou”). V roku 1823 bola na kňazovu žiadosť (Jozef Mojš) postavená škola pri kostole. V roku 1829 bol zadovážený obraz “Ukrižovaného” na hlavný oltár určený pre adventnú a pôstnu dobu od maliara Maximiliána Raczkaja. V tom istom roku bol založený spolok Leopolda na podporu misií v Amerike. V roku 1884 založil farár Ján Vlošák spolok striezlivosti a úplnej zdržanlivosti. Od roku 1889 spravoval farnosť Jozef Tomík - nadaný a presvedčený Slovák. Jozef Tomík dal vymaľovať kostol. Maľbu previedol známy slovenský maliar, sliačansky rodák, Jozef Hanula - počas rokov 1912-1913. Jozef Tomík zomrel 7.mája 1916 a je pochovaný pri kostole v Liptovských Revúcach. V rokoch 1927-1933 tu pôsobil ThDr. Štefan Barnáš. Veľkou udalosťou bola oslava 150-ročného jubilea založenia farnosti, ktorú celebroval Andrej Hlinka. V rokch 1952-1957 za farára Lavrinca bola prevedená oprava chrámu a renovácia malieb. Veľkú prácu odviedol správca fary Jozef Debnár počas svojho pôsobenia 1957-1972. Keď dal na fare vybudovať vodovod, lebo fara bola bez vody, dal pristaviť chodbu s kúpeľňou a WC. 9.mája 1967 začal so stavbou nového poschodia na pôvodnú budovu fary. Tieto a iné práce na obnove fary boli s rozličnými ťažkosťami dokončené do zimy toho istého roku. Farská budova týmto začala spĺňať všetky požiadavky moderného bývania. Treba samozrejme pripomenúť, že všetko sa dialo za výdatnej pomoci farníkov.