Menu
Obec Liptovské Revúce
Liptovské
Revúce
Obec Liptovské Revúce
Liptovské
Revúce
Kontakt

Obec Liptovské Revúce
Stredná 386
Liptovské Revúce 03474

Tel.: +421 44 4397 171

E-mail: info@liptovskerevuce.sk

Dalšie kontakty

rozšírené vyhľadávanie

Trasy

Kde sú Liptovské Revúce

Ležia na začiatku Revúckej doliny, ktorou preteká rovnomenná riečka Revúca prameniaca pod Krížnou a ústiaca po tridsiatke kilometrov do Váhu v Ružomberku pod SCP (pri autobusovej stanici). Revúcka dolina je orientovaná severo-južne, vytvára hranicu medzi Nízkymi Tatrami (zľava) a Veľkou Fatrou (sprava). Od Liptovskej Osady (20 km z Ružomberka) sa rozdeľuje - juhozápadným smerom cez Liptovské Revúce do sedla Šturec, priamo na juh pokračuje Korytnická dolina do Kúpeľov Korytnica, patriacich k Osade (8 km), významných svojou sadrovcovo-zemitou železitou kyselkou. Kúpele Korytnica boli do 60-tych rokov konečnou "slepou" zastávkou dolného Liptova. Ďalej na Donovaly viedla len lesná cesta.

Pri ceste (č.59, E77) z Ružomberka smerom na Banskú Bystricu (56 km) v strede Liptovskej Osady, kedysi dôležitej zastávky úzkokoľajky do Korytnice a dnes diaľkových autobusových spojov, oproti nákupnému stredisku a reštaurácii je odbočka vpravo cez most ponad potok Korytnica, kde sa po prekonaní Osadského vŕška vchádza do hornej časti Revúckej doliny. Tu obklopuje dolinu kedysi nízkotatranský masív, teraz fatranský Zvolen a hôľnatá Veľká Fatra. Cesta do obce vedie okolo polesia Skalnô. V Teplom (3 km pred obcou) je východisko turistickej značkovanej žltej trasy na Rakytov (1567m), najvyššieho vrcholu Liptovskej časti hlavného hrebeňa s najkrajším kruhovým výhľadom. Pod Rakytovom je aj jediný limbový háj vo Fatre. Vrcholom Rakytova vedie aj zelená liptovsko-fatranská trasa z Ružomberka cez Malinné, Smrekovicu, smerom na Čierny kameň, Borišov napájajúca sa na Beliansku dolinu v Turci, ktorá je na ochranu navrhovaným prírodným výtvorom. V Teplom sú aj chránené pramene - rezerváre pitnej vody pre Ružomberok a pri hlavnej ceste je chránený borovicový pamätný háj s kaplnkou na mieste, kde bola kedysi malá osada (neznámych ?) cudzích usadlíkov. Pamiatkou na nich bol aj neďaleký cintorín (dnes už len kríž). V nedávnej minulosti sa tu striedali stanové tábory vojakov v zálohe na výcviku a skautov zo západných Čiech.

Nižná Revúca - východisko na Rakytov a Zvolen (Donovaly)

DonovalyObec je roztiahnutá v dľžke 7 km so zástavbou už prevažne murovaných domov priamo pri hlavnej ceste, resp. s prechodom do jednotlivých dolín. Začína Nižnou časťou (640m), uloženou v otvorenom údolí vytvorenom dolinou Veľký Hričkov, odkiať pochádza aj pôvodný názov osady, pod úchvatným skalistým Stiborom (1007m) a akoby sopečným vrcholom Končitá (1248m), pod ktorým sa na Nižnom Báne nachádza lyžiarsky vlek s dľžkou do 1500 m, výškovým rozdielom 380 m a kapacitou takmer 900 osôb/hod. Z Nižnej vychádza turistická žltá trasa smerom na Končitú, Malý Zvolen (1372m) ďalej na Zvolen (1402m) nad Donovalmi. Na jeho predvrchol Nová hoľa (1370m) vedie 3-miestna sedačková lanovka z Donovál, centra kedysi uhliarskych osád, v čase SNP sídla hlavného partizánskeho štábu, dnes významného športovo -rekreačného turisticko-lyžiarskeho strediska s množstvom stravovacích a ubytovacích možností po celý rok. V Nižnej Revúcej je možné ubytovanie a stravovanie v súkromí a v penzióne Stojedenástka (111). Pohľad z Nižnej akoby späť k Liptovskej Osade - na severovýchod je výhľadom na vrch Salatín (1630 m) týčiaci sa nad Liptovskou Lúžnou (4 km z L. Osady).

Stredná Revúca - východisko na Čierny kameň (Ľubochnianska dolina)

Ľubochnianska dolinaCesta z Nižnej do Strednej Revúcej vedie popod veľkokapacitnú hospodársku (pôvodne ovčiu) farmu miestneho PD - Koteľnica. Pod farmou sa rozkladajú najmladšie časti obce - domové zástavby vkrojené do dolín Rakytov a Rakytovec, ako aj miestna základná škola s komplexným vybavením. Názov tejto časti je odvodený od spomenutého vrchu Rakytov, ktorý je vôbec dominantou Nižnej a Strednej Revúcej. Na úpätí hole Magury (1199m) pod Rakytovom stojí stožiar anténneho zosilňovača televízneho a telefónneho signálu. Stredná Revúca (680m) je akoby centrom Revúc a je tu obecný i farský úrad, nachádza sa tu i kostol, nákupné stredisko, (kino), knižnica a lesná správa. Sídli tu i niekoľko malých miestnych prevádzok podnikajúcich v oblasti stavebných, komunálnych a stravovacích služieb. V Strednej je i východisko červenej turistickej trasy pod štátnu prírodnú rezerváciu Čierny kameň (1479m) vyhlásenú v r. 1964 s rozlohou 34 ha. Spolu s Rakytovom je Čierny kameň skutočná krajinná dominanta s ochranou bralnej trosky vápencov chočského príkrovu nad hladko modelovaným reliéfom, s porastom pralesovej smrečiny, nižšie s bukom, vyššie s kosodrevinou a s viacero druhmi chránenej fauny i flóry (astra alpínska, plesnivec alpínsky...). Táto trasa pretína zelenú od Rakytova a spája Revúcku s Ľubochnianskou dolinou, začínajúcou práve pod odvrátenou stranou Čierneho kameňa. Ľubochnianska je najväčšou 25 km dlhou dolinou Veľkej Fatry so zalesnenými úbočiami a množstvom lesníckych objektov. Do r. 1965 tu viedla elektrická lesná železnička. Protipólom hôľnatej Fatranskej panorámy Revúc je lesnatý masív Čierna hora (1335m), deliaci dolinu od hôľ Zvolena nad Donovalmi.

Vyšná Revúca - východisko na Ploskú, Borišov, Krížnu, Veľký Šturec

Vyšná Revúca - východisko na Ploskú, Borišov, Krížnu, Veľký ŠturecNa rozdiel od samostatne členenej Nižnej, Stredná a Vyšná časť má kontinuálnu domovú zástavbu. Vyšný Revúca (720m) sa člení podľa dolín na Pilnú, Zelenô, Suchú a Šturec. Toto je najstaršia časť obce s doposiaľ najväčšmi zachovanou ľudovou architektúrou (staré drevenice z 1800-1870) a starým kostolíkom-kaplnkou z 18. storočia. Inak drevenice už vo väčšej časti vytlačila zástavba murovaných domov. Tu sa rodí i sila rieky Revúca spojením jej hlavného zdroja prameniaceho pod Krížnou a tečúceho Suchou dolinou so Zeleným potokom z rovnomennej doliny. V strede Vyšnej je i konečná autobusového spojenia z Ružomberka. Bývalá významná cesta na Banskú Bystricu cez sedlo Veľkého Šturca (1075m, t.č. známejším prechodom je Malý Šturec (890m) medzi Harmancom a Turčianskymi Teplicami), je udržiavaná len pre účely lesnej správy (zvoz dreva), aj to lepšie na bystrickej strane a je výbornou cyklo-turistickou trasou. Veľký Šturec je sedlom na polceste hlavným hrebeňom a úsekom turistickej červenej Cesty Hrdinov SNP medzi Zvolenom a Krížnou a zároveň spomínanej cyklotúry z Revúc na Motyčky s dominantným jezuitským barokovým kostolom z r. 1754 a nádržou starohorskej vodnej energetickej sústavy, kde pri výjazde na hlavnú cestu do Bystrice stojí aj vynovený, kedysi zájazdný hostinec, dnes Hotel pod Šturcom s možnosťou stravovania a ubytovania.
Tieto možnosti vo Vyšnej Revúcej ponúka najmä rekreačné stredisko Konštrukty Trenčín s celoročnou prevádzkou, v lete slúžiace najmä ako detský tábor. Stredisko ponúka nenáročné výlety dolinami ale i náročnejšie značkované turistické trasy na hlavný hrebeň V. Fatry, v zime výjazdy na lyžiarske vleky do blízkej Nižnej Revúcej, na Donovaly i na Malinô Brdo nad Ružomberkom. Ďaľšie možnosti ubytovania sú v niekoľkých rodinných domoch-súkromných penziónoch, z ktorých najznámejším je chata Horec (priamo pod chatou Konštrukty). Túto chatu spolu s ostatnými má vo svojej ponuke aj niekoľko CK. Príjemné posedenie po náročnej túre ponúka aj bar v objekte novej požiarnej zbrojnice. Práve pred ňou je orientačný bod - východisko turistických trás do najkrajšej časti liptovskej Veľkej Fatry a Zvolena.

Ploská - Borišov

Ploská - BorišovŽltá trasa smeruje cez sedlo vľavo od Čierneho kameňa na vrchol mohutnej a rozložitej Ploskej (1532m) s náhornou plošinou a strmými nebzpečnými svahmi. V sedle Ploskej je v jednej z Čierneho kameňa odvalných skál pamätná tabuľa na SNP a činnosť partizánskeho oddielu Pobieda, ku ktorej sa každoročne koná v prvú septembrovú sobotu pamätný výstup z Liptovských Revúc. V sedle Ploskej sa žltá spája zo zelenou trasou od Čierneho kameňa a vedie ku Chate pod Borišovom (1512m), významnej to križovatke ďaľších turistických chodníkov v smeroch Ľubochňa-Kľak-Krížna (červená Veľkofatranská 49 km dlhá magistrála), Ľubochnianska dolina (žltá), Kýšky-Necpaly, (modrá), Ružomberok-Smrekovica-Belianska dolina (zelená).
Chata pod Borišovom má celoročnú prevádzku. Borišov je štátnou prírodnou rezerváciou, vyhlásenou v r. 1981 s rozlohou 450 ha. Na rôznorodých horninách chočského a krížňanského príkrovu sa viaže hladko modelovaný a nižšie bralnatý reliéf s ochranou zachovalých spoločenstiev až štyroch lesných vegetačných stupňov (bukového, jedľovo-bukového, smrekovobukovojedľového až kosodrinového) s bohatou flórou a faunou.

Krížna - osady pod Krížnou

Krížna - osady pod Krížnou)Peknou trasou po hôľnatom chrbáte s peknými výhľadmi je časť Veľkofatranskej magistrály vedúca spod Borišova na juh, cez Ploskú, Kýšky (1340m), Suchý vrch (1549m) - chránené nálezisko vápnomilnej a vysokohorskej vegetácie a skalných spoločenstiev, Ostredok, najvyšší vrchol Veľkej Fatry s 1592 m a kruhovým výhľadom, po Krížnu (1574m), významný a dominantný vrchol rozľahlého hôľnatého tvaru s výborným výhľadom na Choč, Liptov, Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Banskú Bystricu, Zvolenskú kotlinu, Kremnické vrchy, Malú Fatru, Turiec, Martin, Rozsutec.
Krížna je nielen konečnou VF magistrály ale je naozaj krížnou turistických trás - na úseku celoslovenskej červenou značenej cesty Hrdinov SNP z Dukly po Bradlo smerom na Veľký Šturec a Kráľovu studňu (1365m), ďaľšiu to križivatku turistických trás, miesto so silným prameňom vyvierajúcim spod hrubozrnnej sutiny známe tiež rovnomenným horským hotelom a výrazným bralom Kráľova skala (1377m) s bahatou vápnomilnou vegetáciou v okolí. Z Krížnej schádza cez vrcholovú stanicu sedačkovej lanovky (t.č. nefunkčnej) Líška a kontrastnú vápencovo-dolomitnú Majerovu skalu (1283m) modrá trasa do kedysi chýrnej baníckej, dnes najmä pútnicky známej osady Staré hory s prekrásnou gotickou bazilikou minori Panny Márie z r. 1448. Z južnej strany priamo pod Krížnou leží tiež bývalá uhliarska osada Turecká, v súčasnosti stredisko zimnej rekrácie s výbornými lyžiarskymi svahmi na úpatí Krížnej. V obci je údolná stanica spomenutej sedačkovej lanovky. Krížna je známa aj bohatým náleziskom veternice narcisokvetej (v druhej polovici júna). Tamojšie objekty spojovej služby sú verejnosti neprístupné.
Pri návrate Z Krížnej do Liptovských Revúc je možné zvoliť dve trasy. Už známu červenú smerom na Veľký Šturec, vedúcu ponad Hornojelenskú dolinu, kde Paľo Bielik točil scény povstaleckého filmu Vlčie diery, ponad osady Rybô na úpätí lavinózneho svahu, kde najväčšia lavína z Krížnej v r. 1924 usmrtila 18 ľudí a Prašnica, cez ktorú v minulosti viedla furmanská cesta z Liptovských Revúc, teraz žltá turistická trasa, spájajúca Liptov a Pohronie. Alebo je možné do Revúc zísť po zelenej trase do Suchej doliny, kde sa pri horárni Tisová napojí zelená na žltú trasu od Prašnice. Vody rodiacej sa riečky Revúca tečúce Suchou zavedú návštevníkov-turistov späť do Vyšnej Revúcej. Nech sa putovanie prekrásnym okolím Liptovských Revúc skončí v ktorejkoľvek ich časti, návštevník v každej môže nájsť občerstvenie v pohostinstve (krčme) alebo obchode s potravinami, zeleninou a ovocím, ako aj možnosť autobusového spojenia do Liptovskej Osady a Ružomberka ca každé 2 hodiny, pozrite si všetky možnosti autobusového a železničného spojenia.

Ďaľšie východiská a turistické strediská v oblasti Veľkej Fatry:

Turčianske Teplice, Mošovce, Blatnica, Jasenská dolina, Martin, Sučany, Turany, Ľubochňa, Ružomberok, Málinné, Smrekovica, Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Donovaly, Banská Bystrica, Staré Hory-Turecká, Harmanec, Kráľova studňa, Chata pod Borišovom

Diaľkové pochody:

  • Cesta Hrdinov SNP (červená):
  • Malý Šturec (Harmanecké sedlo) - horský hotel pod Kráľovou studňou - Krížna - Veľký Šturec (sedlo) - Zvolen - Donovaly (27 km, 12 hod.)
  • Veľmi náročná hrebeňovka vedúca spolovice lesom s mnohými stratami výšky. Významná spojnica Kremnických vrchov a Nízkych Tatier. Z Krížnej lemuje po ľavej strane Revúcku dolinu.
  • Zostupy do Lipt. Revúc: z Krížnej (Suchá dolina), Veľkého Šturca (Vyšná) alebo Zvolena (cez Malý Zvolen, Končitú - Nižná).
  • Veľkofatranská magistrála (červená):
  • Ľubochňa - Kopa - Ľubochnianske sedlo (Vrchfatra) - Príslop - Kľak - Jarabiná - chata pod Borišovom - Ploská - Ostredok - Krížna (49 km, 20 hod.)
  • Po chatu pod Borišovom náročná hrebeňovka, prevažne lesom, množstvo zveri. Nutný nocľah v teréne. Posledný úsek vedie hôľnatým hlavným hrebeňom s nepretržitými výhľadmi. Za hmly najmä v oblasti Ploskej sťažená orientácia.
  • Zostupy do Lipt. Revúc (Vyšnej): zo sedla Ploskej cez Magury, z Kýšok cez Radovô (do Zelenej doliny), z Krížnej (do Suchej doliny).
  • Liptovská magistrála (zelená):
  • Ružomberok - Smrekovica - Rakytov - Chata pod Borišovom - Belianska dolina - Belá (52 km, 13 hod.)
  • Po chatu pod Borišovom pohodlná, stále stúpajúca hrebeňovka s početnými výhľadmi (na niektoré traba z trasy odbočiť - Šiprúň, Skalná Alpa). od chaty do Belej najskôr lesný chodník, potom prevažne tvrdá vozovka.
  • Zostupy do Lipt. Revúc: Skalná Alpa, Rakytov - severné sedlo cez Teplú dolinu (Nižná), pramene pod Čiernym kameňom (Stredá), zo sedla Ploskej cez Magury (Vyšná).
  • Ostatné značkované chodníky v oblastiach blízkych k Lipt. Revúcam
  • oblasť Zvolen:
  • (červená) Donovaly 960 m - Zvolen 1402 m - sedlo Šturec 1010 m (3 hod.)
  • V opačnom smere úvodná trasa k veľkej hrebeňovke Nízkymi Tatrami. Pretína masív Zvolena pričleneného k Veľkej Fatre. Výstup na Zvolen a hrebeňovka v 3/4 nezalesneným terénom s bohatými výhľadmi. Chodecky pohodlné, výstup na Zvolen možno uľahčiť použitím lanovky. Za hmly na hrebeni sťažená orientácia.
  • Zostupy do Lipt. Revúc: Zvolen, Malý Zvolen, Končitá (Nižná), Šturec (Vyšná)

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Partnerská obec

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Počasie

<<
>>
dnes, utorok 19. 3. 2024
polojasno 5 °C -3 °C
polojasno, slabý severovýchodný vietor
vietorSV, 2.4m/s
tlak1022hPa
vlhkosť47%