Obec Liptovské Revúce
Stredná 386
Liptovské Revúce 03474
Tel.: +421 44 4397 171
E-mail: info@liptovskerevuce.sk
Obec Liptovské Revúce
Stredná 386
Liptovské Revúce 03474
Tel.: +421 44 4397 171
E-mail: info@liptovskerevuce.sk
Až do založenia fary v Liptovskej Osade (za pôsobenia ružomberského farára Andreja Fektora) v roku 1752 boli Liptovské Revúce filiálkou Ružomberka. A keďže Liptovské Revúce boli pevne spojené s Ružomberkom, nemôžeme podrobnejšie nespomenúť, čo sa v Ružomberku dialo, pretože toto všetko malo ohlas a dopad aj na dianie v Liptovských Revúcach. Z doby protestantizmu stojí za spomenutie istý farár Šimon (ktorý bol v Ružomberku okolo 1560), ktorý bol predtým v Teplej a Kubíne. Farár Šimon sa prikláňal ku protestantizmu. Potom skoro všetky fary, najmä na strednom Slovensku okolo roku 1576 nebadane tiež prešli na protestantizmus. Ako už evanjelickí ružomberskí farári z tej doby sa spomínajú v roku 1576 senior Ondrej Jakobaei, v roku 1585 Ondrej Czengler (zaňho Štefan Klésházy a Katarína Pálffy obnovili chrám zasvätený sv. Ondrejovi), v roku 1596 Jeroným Turčiansky, v roku 1612 Tomáš Dorothitius, potom Jakub Splini - ináč Neussel, Parschitius, Kučera, Urbanovič. V roku 1638 sa Liptovská Stolica uzniesla postaviť v Ružomberku murovanú mestskú evanjelickú školu “aby mládež s dobrým a užitočným prospechom vyučovaná mohla byť liternému umeniu a v iných dobrých čnostiach a mravoch”. Ružomberský kostol bol katolíkom navrátený 13. marca 1672. Prebral ho spišský prepošt Juraj Báršoň. Prvým farárom po rekatolizácii bol jezuita P. Nemessáni. Za nim v rokoch 1674 - 1677 bol jezuita P. Andrej Fugatius. Roku 1683 kuruci Imricha Tôkôlyho odobrali ružomberský kostol a usadili pri ňom Jána Boniša z Hýb. Katolíckym farárom bol Bernard Foršner, ktorý od roku 1686 keď bol kostol znovu navrátený mal za koadjútora Andreja Horšického do roku 1692. Pôsobili tu vtedy aj kňazi Vavrinec Ivák a Štefan Loviškovič. V decembri 1705 počas Rákoczyho povstania prešiel ružomberský kostol opäť do rúk protestantov. Cisársky generál Heister pritiahol cez dolinu Suchá nad Revúcami v januári 1709 a po porážke Kurucov bol ružomberský kostol v roku 1711 vrátený katolíkom. Farárom bol vtedy Ján Brna (kým bol kostol evanjelický bol farárom v Matiašovciach, potom odišiel do Ľupče). Ďalší ružomberskí farári boli: Juraj Doktorovič, a v rokoch 1713 - 1747 Pavol Osvaldóci, ktorý tu aj zomrel. Za neho prišli do Ružomberka piaristi (roku 1727) na základe fundácie šľachtica Lôwenburga. Vtedy nastala aj rekatolizácia mesta a jeho filiálok. Toto sa týkalo aj Revúc. Roku 1747 prišiel do Ružomberka zo Sásovej Adam Michal Nedecký z Nedece - ktorý študoval na Pázmáneune vo Viedni. Roku 1752 sa stal bratislavským a roku 1757 ostrihomským kanonikom. Zomrel 4. Októbra - keď mal na odpuste u františkánov slovenskú kázeň. V Lipt. Osade pôsobil v rokoch 1755-1758 Ján Lancer, rodák z Banskej Štiavnice (zomrel v roku 1791 v Horných Hámroch). Za Lancerom prišiel Ján Kroner, ktorý tu pobudol dva roky (1758-1760). V rokoch 1762-1770 bl v Liptovskej Osade farárom Adam Argay, ktorý odišiel do Hýb. Roku 1770 prišiel do Osady Ján Kvassay z Kvašova. Tento študoval v Budíne a bol vychovávateľom u rodiny Tôrôk a Gellért. Za neho prešla Osada sj s Revúcami z ostrihomskej arcidiecézy do diecézy spišskej v roku 1776. V roku 1777 sa vytvorilo spišské biskupstvo a tak roku 1778 bola vytvorená farnosť v Liptovskej Osade a Liptovské Revúce, Liptovská Lužná boli začlenené ako filiálky do liptovsko-osadskej farnosti. Obec Liptovské Revúce sa rozrastala najmä vplyvom chovu oviec, dobytka a povozníctva (po vybudovaní cesty cez Šturec). V roku 1784 sa spomína, že Revúce mali 119 domov a 1145 obyvateľov. Prelom vo vývoji obce na poli náboženskom, kultúrnom i národnom znamená rok 1787.